Situáciu spoločnosti, ktorá je v úpadku, alebo jej úpadok hrozí, nie je rozumné podceňovať. Aj napriek tomu, že pri kapitálových spoločnostiach sa za záväzky spoločnosti ručí len do výšky majetku týchto spoločností, existencia úpadku tento princíp prelamuje a zodpovednosť sa môže rozšíriť aj do majetkovej sféry osôb, ktoré zodpovedajú za obchodné vedenie spoločnosti (štatutárne orgány spoločnosti). Inštitútom konkurzného práva, ktorý takéto riziko predstavuje, je práve zmluvná pokuta, ktorej sa budeme bližšie venovať v tomto príspevku.
Právnu úpravu zmluvnej pokuty obsahuje § 11, ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Toto ustanovenie pojednáva o všeobecnej povinnosti spoločnosti v úpadku podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa táto spoločnosť dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene spoločnosti má predovšetkým jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Inak povedané, ak sa spoločnosť dostane do úpadku (bez ohľadu na to, či tento úpadok osoba v postavení štatutárneho orgánu aj zavinila), vzniká jej povinnosť túto situáciu v zákonom stanovenej lehote riešiť, a to tým, že včas podá návrh na vyhlásenie konkurzu alebo príjme primerané opatrenia na odvrátenie úpadku spoločnosti. Ak túto povinnosť štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu poruší, vzniká voči tejto osobe zákonný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta podľa ustanovení konkurzného práva je osobitným inštitútom a je to v podstate zákonná paušalizovaná sankcia za porušenie povinnosti vo vzťahu k úpadku spoločnosti. Hoci sa nazýva zmluvnou, vychádza len z fikcie zmluvného konsenzu medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom a vznik nároku na jej zaplatenie vyplýva priamo zo zákona. Z toho potom pramenia jej špecifiká:
- Vzniká zo zákona v momente porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
- Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty môže uplatňovať jedine spoločnosť s ručením obmedzeným, jednoduchá spoločnosť na akcie a akciová spoločnosť.
- Povinnou osobou je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ale aj likvidátor spoločnosti.
- Nárok na zaplatenie sa uplatňuje voči tej osobe, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu v čase, keď došlo k porušeniu povinnosti a ani neskorší zánik funkcie (odvolanie/vzdanie sa funkcie) nemá vplyv na vznik a trvanie nároku.
- V prípade plurality osôb štatutárneho orgánu (viacero konateľov, kolektívny štatutárny orgán) je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatniteľný a vymáhateľný voči každej osobe zvlášť.
- Jej výška je pevne daná a rovná sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (aktuálne 12.500,00 €), nemožno ju znížiť alebo zvýšiť.
- Akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom, ktoré by vylučovali alebo obmedzovali vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, sú zákonom zakázané.
- Vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže spoločenská zmluva, zakladateľská listina a ani stanovy obmedziť alebo vylúčiť, takéto dojednania sú absolútne neplatné.
- Spoločnosť, ktorej vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, sa nemôže tohto nároku vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní, nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania.
- V konkurze nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od povinnej osoby uplatňuje a vymáha správca.
- Pohľadávka zo zmluvnej pokuty podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka.
Z uvedenej charakteristiky vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty môže vzniknúť aj mimo konkurzu, najčastejšie sa však uplatňuje a vymáha práve v konkurze, ku ktorému neriešený úpadok spoločnosti nevyhnutne smeruje.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatní správca výzvou na jej úhradu a v prípade, že povinná osoba nepreukáže, že jej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevznikla (čiže neporušila svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas), alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, (čiže prijala primerané opatrenia na odvrátenie úpadku), správca bude vymáhať nárok žalobou na súde.
Ak bola spoločnosť v úpadku ponechaná svojmu osudu alebo účelovo prepísaná na tretiu osobu za účelom jej zbavenia sa (nekalá likvidácia), porušenie povinnosti bude zrejmé a liberačné dôvody povinnej osoby sa budú hľadať len veľmi ťažko. Je potrebné zdôrazniť, že táto zodpovednosť sa bude vyvodzovať aj voči štatutárnemu orgánu, ktorý bol, povedzme, v rámci „prepisu firmy“ odvolaný z funkcie (aby sa tak vytvorilo zdanie vyriešenia problému), avšak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa ešte nepremlčal. Rovnako sa bude zodpovednosť vyvodzovať aj voči štatutárnemu orgánu, v ktorého prípade bola povinnosť prvýkrát porušená síce dávno v minulosti a nárok by už tak bol premlčaný, avšak stav úpadku aj naďalej trvá. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty totiž vzniká každým jedným dňom trvania porušenia povinnosti.
Možné následky môžeme opätovne demonštrovať na spoločnosti ÚPADOK, s.r.o., ktorá je (tentoraz) predĺžená od roku 2019 (link na predchádzajúci článok). Jediný spoločník spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. sa v roku 2021 rozhodne riešiť situáciu tak, že prevedie celý obchodný podiel na spoločnosť NEKALÝ PODNIK, s.r.o. s tým, že sa zároveň vzdá aj funkcie konateľa, aby tak bola táto kapitola podnikania uzatvorená. Na spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. je však v roku 2024 vyhlásený konkurz (či už na návrh niektorého z veriteľov alebo z dôvodu nekompetentnej „likvidácie“ zo strany spoločnosti NEKALÝ PODNIK, s.r.o., ktorá mala problém pôvodne vyriešiť). Pôvodný spoločník a konateľ spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. zostane prekvapený, keď sa ustanovený správca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Hoci povinnosť bola prvýkrát porušená roku 2019 (a nárok sa teda javí ako premlčaný) a konateľ sa zároveň roku 2022 vzdal funkcie, zodpovednosti sa tým nezbavil. Hoci spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. nemala ustanovený štatutárny orgán (čo by samo o sebe malo byť dôvodom na zrušenie spoločnosti, na čo sa zrejme konateľ spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. aj spoliehal), zodpovednosť sa bude vyvodzovať voči poslednému štatutárnemu orgánu, ktorý bol ustanovený v čase, keď bola povinnosť porušená naposledy a zároveň nárok ešte nie je premlčaný. Pôvodnému konateľovi ÚPADOK, s.r.o. tak bude súdom uložená povinnosť zaplatiť zmluvný pokutu vo výške 12.500,00 € (prípadne aj s úrokom s omeškania a náhradou trov konania), ktorú bude musieť uhradiť z vlastného majetku, a to len preto, že sa s riešením problému obrátil na nekompetentnú osobu.
Včasné riešenie finančných problémov spoločnosti môže výrazne znížiť riziko uplatnenia nárokov zo zmluvnej pokuty podľa konkurzného práva, prípadne tento nárok úplne vylúčiť, ako dlžník podá včas návrh na vyhlásenie malého konkurzu. V malom konkurze je totiž uplatňovanie nárokov zo zmluvnej pokuty prakticky vylúčené.
