Akonáhle nastanú v podnikaní finančné ťažkosti a veritelia sa začínajú domáhať svojich nárokov, mnohí podnikatelia začnú hľadať čo najjednoduchšie cesty, ako sa bremena zadlženej spoločnosti zbaviť. Mnohí, v domnienke, že sa takto problému zbavia, siahnu na prvý pohľad po bezproblémovom riešení, ktoré spočíva v prepise (prevode celej majetkovej účasti v spoločnosti) na tretiu osobu. Kedy je takýto spôsob riešenia spoločnosti v úpadku nemožný, kedy je rizikový, a kedy je naopak efektívny, sa budeme venovať v nasledujúcom príspevku so zameraním na spoločnosti s ručením obmedzeným.
Vylúčenie prevodu majetkovej účasti v spoločnosti na tretiu osobu
Kedy je prevod obchodného podielu v spoločnosti vylúčený, stanovuje Obchodný zákonník. Zákonné prekážky prevodu možno rozdeliť na tie, ktoré sa týkajú samotnej spoločnosti a ktoré sa týkajú spoločníka spoločnosti. Prekážky prevodu majetkovej účasti v spoločnosti na strane spoločnosti sú
- ak je spoločnosť zrušená súdom, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení alebo na základe rozhodnutia súdu;
- ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie.
Prekážkou prevodu majetkovej účasti v spoločnosti na strane spoločníka je, ak je tento spoločník ako povinný vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. V prípade, že je spoločnosti doručený exekučný príkaz na obchodný podiel spoločníka v exekúcii, má to rovnaké právne účinky, ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom (ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom), v prípade spoločníka právnickej osoby má rovnaké účinky vyhlásenie konkurzu na majetok takéhoto spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku (§ 145 ObZ). Obdobné platí, že nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti prevodom nemôže osoba, ktorá je ako povinný vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie bez ohľadu na to, či nadobúdateľom obchodného podielu má byť iný spoločník spoločnosti alebo iná osoba (§ 115 ObZ). Najčastejšou prekážkou prevody majetkovej účasti v spoločnosti tak bude predovšetkým fakt, že exekúcia je vedená na samotného spoločníka, ktorý sa chce problematickej spoločnosti prepisom na tretiu osobu zbaviť.
Trestnoprávne riziká prevodu majetkovej účasti v spoločnosti na tretiu osobu
Ak neexistuje žiadna z vyššie uvedených prekážok, majetková účasť, hoc aj v spoločnosti, ktorá je v úpadku, nie je vylúčená. Tu však môžeme naraziť na iný problém, a to je potenciálne riziko spáchania trestného činu nekalej likvidácie. Nekalá likvidácia spočíva, zjednodušene povedané, vo vykonaní účelového prevodu majetkovej účasti v spoločnosti s tým, aby sa zmarila likvidácia tejto spoločnosti a vysporiadanie jej záväzkov voči veriteľom, pričom nadobúdateľ tejto majetkovej účasti len prepožičia svoje meno na vykonanie takéhoto účelového prevodu, hoci nemá skutočný záujem s touto spoločnosťou ďalej podnikať, resp. v jej mene vykonávať akúkoľvek činnosť (nadobúdateľ napr. neprevezme účtovníctvo tejto spoločnosti ani žiadny jej majetok). Skutková podstata trestného činu nekalej likvidácie upravená v § 251b Trestného zákona je koncipovaná širšie a spáchanie trestného činu prichádza do úvahy nielen vykonaním samotného prevodu majetkovej účasti, ale už aj vyhľadávaním nejakého subjektu s úmyslom uskutočniť takýto prevod majetkovej účasti. Bližšie sme sa tejto problematike venovali v samostatnom príspevku. Prax ukazuje, že tento fenomén je v našich podmienkach pomerne zaužívaným spôsobom „zbavovania“ sa firiem (v obchodnom registri možno nájsť subjekty, ktoré sú spoločníkom v desiatkach spoločností so sídlom na „známych“ adresách). V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že vykonaním účelového prevodu majetkovej účasti v problematickej spoločnosti na tretiu osobu, sa prevodca zodpovednosti nezbaví. Odhliadnuc od potenciálnej trestnoprávnej roviny tejto praxe, sa následky za spôsobený úpadok môžu objaviť a zodpovednosť voči dotknutým osobám vyvodzovať aj s dlhším časovým odstupom.
Tzv. šedá zóna pri prevodoch majetkovej účasti v spoločnosti na tretiu osobu
Ako sa eliminuje vyššie uvedené riziko a zároveň obchádza právna úprava likvidácie obchodných spoločnosti? Prevod majetkovej účasti v spoločnosti na tretiu osobu sa zrealizuje s tým, že spoločnosť následne vstúpi do likvidácie, a tak sa v podstate vylúči jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie („zmarenie riešenia ukončenia podnikania likvidáciou“). Tu sa však tiež možno dostať do šedej zóny. Tým, že spoločnosť po prevzatí treťou osobou vstúpi do likvidácie, síce dôjde k vylúčeniu naplnenia skutkovej podstaty trestného činu nekalej likvidácie, avšak ak je do funkcie likvidátora ustanovená osoba, ktorá by inak spĺňala všetky definičné znaky páchateľa trestného činu nekalej likvidácie („osoba, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností“), a teda nemá skutočný záujem likvidáciu prevzatej spoločnosti, ktorej bola ustanovená ako likvidátor, vykonávať a riadne ukončiť, bude to v podstate ten istý scenár, ako v prípade nekalej likvidácie – problém sa nevyrieši, len sa posunie do inej roviny. Tento spôsob sa môže javiť ako výhodný pre osobu, ktorá sa spoločnosti potrebuje zbaviť, nakoľko zodpovednosť preberá ustanovený likvidátor, a to predovšetkým čo sa týka povinností konať s odbornou starostlivosťou ako vo vzťahu k predĺženiu (povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu) a trestná zodpovednosť za nekalú likvidáciu je vylúčená. Napriek tomu, že aj tento spôsob „zbavovania“ sa spoločností je pomerne rozšírený (o čom svedčia početné zápisy spoločností v obchodnom registri, ktoré sú v likvidácii viac ako dva roky a likvidátorom je pri nich tá istá osoba), je to krátkozraké riešenie bez úspešného konca. Likvidácia spoločnosti sa v podstate nikdy neukončí, nakoľko „formálne“ ustanovený likvidátor (čiže len na účely vytvorenia samotného vstupu spoločnosti do likvidácie bez toho, aby likvidátor skutočne vykonával úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti) likvidáciu spoločnosti nikdy nebude môcť ukončiť už z len z toho dôvodu, že si nebude plniť svoje povinnosti a spoločnosť, ak už v úpadku v momente vstupu do likvidácie nebola, sa do neho postupom času nevyhnutne dostane. Pri takýchto spoločnostiach zrejme platí aj to, čo bolo uvedené v predchádzajúcom prípade (likvidátor neprevezme účtovníctvo tejto spoločnosti ani žiadny jej majetok, nepozná ani sumy jej záväzkov a pod.), čiže v podstate je len otázkou času, kedy sa dostavia možné následky takéhoto postupu (napr. veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu). Nehovoriac o tom, akým rizikám sa vystavuje samotný likvidátor, ktorým (ak sa nejedná o konkurzného správcu) môže byť len fyzická osoba zapísaná v registri fyzických osôb (čiže nie nejaký náhodný cudzinec) a nemôže byť zároveň v exekúcii. Tiež je potrebné zdôrazniť, že tento postup je spojený s dodatočnými nákladmi (povinnosť zložiť preddavok na likvidáciu vo výške 1500 eur do úschovy). Budeme sledovať, ako sa s tým vysporiada aplikačná prax, prípadne legislatíva.
Kedy je prevod majetkovej účasti v spoločnosti na tretiu osobu naozaj bezproblémovým riešením
Zjednodušene možno povedať, že bezproblémové riešenie je práve opak toho, čo bolo uvedené v predchádzajúcich dvoch odsekoch. Ak má byť spoločnosť prevzatá na účely jej riadneho a transparentného ukončenia, je optimálne zveriť túto požiadavku osobám, ktoré po eventuálnom prevzatí spoločnosti spoločnosť buď riadne zlikvidujú v súlade so zákonnými požiadavkami, alebo, ak sa v procese likvidácie zistí úpadok spoločnosti, prevedú túto spoločnosť insolvenčným konaním. Ideálnym riešením je, aby do funkcie likvidátora bola ustanovená osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu správcov (v tomto prípade zákon pripúšťa výnimku, že ňou môže byť aj právnická osoba – osobná obchodná spoločnosť), nakoľko len zodpovednosť správcu, profesijné požiadavky na právne a ekonomické znalosti, ako aj prax v právnom odvetví insolvencie, môžu zaručiť, že proces ukončenia podnikania bude transparentný a predvídateľný.
