Ukončenie podnikania spoločností, ktoré sú dlhodobo v úpadku alebo sa dostanú do komplikovanej situácie (vznik daňového nedoplatku, dorúbenie dane na základe vykonanej daňovej kontroly) existujú transparentné nástroje, ako situáciu riešiť.
V oblasti likvidácie spoločností pôsobí na trhu množstvo rôznych poskytovateľov, ktorí sľubujú, že sa okamžite zbavíte problematickej firmy, a to ešte aj za veľmi nízku odplatu. Navyše garantujú, že firmu nielen že prevezmú, ale dokonca vyriešia všetky s ňou súvisiace problémy týkajúce sa predovšetkým daní a účtovníctva, ako aj eventuálnych trestných konaní. Vo väčšine prípadov však takíto poskytovatelia neponúknu žiadne sofistikované riešenie, problém zväčša len prehĺbia, pričom nijak nezamedzia vzniku zodpovednosti za možné následky. Pocit spokojnosti s vyriešením problému tak môže byť narušený s odstupom dlhšieho časového obdobia a možné následky môžu veľmi nepríjemne prekvapiť.
V tomto príspevku sa budeme venovať samotnej otázke „prepisu firmy na tretiu osobu“ s cieľom zbaviť sa jej. V akom prípade pôjde o nekalú likvidáciu v zmysle ust. § 251b Trestného zákona môžeme demonštrovať na praktickom prípade.
Spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. má jedného spoločníka fyzickú osobu, ktorý zároveň vykonáva funkciu konateľa spoločnosti. Spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. je od roku 2022 predĺžená (má viac záväzkov ako majetku a zároveň viacerých veriteľov) a je aj platobné neschopná (nie je schopná splácať viac ako dva peňažné záväzky viac ako dvom veriteľom). Záväzky spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. sú v celkovej výške 35.000,00 € a sú tvorené predovšetkým pohľadávkami voči subjektom verejného práva (daňové a odvodové pohľadávky), z ktorých niektoré sú už vymáhané v exekúcii. Spoločnosť eviduje majetok v celkovej výške 15.000,00 €, ktorý je tvorený hnuteľným majetkom v účtovnej hodnote 2.000,00 € (reálna hodnota je však zanedbateľná), pohľadávkami voči spoločníkovi vo výške 5.000,00 € a zvyšok sú peniaze v pokladni. Spoločník spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. sa rozhodne situáciu riešiť tak, že vyhľadá osobu, ktorá mu prisľúbi, že od nej problematickú spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. za odplatu prevezme a vyrieši za ňu všetky problémy.
Čo bude nasledovať? Spoločník spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. prevedie celý obchodný podiel na spoločnosť NEKALÝ PODNIK, s.r.o., ktorej spoločníkom/spoločníkmi sú zahraničné právnické osoby so sídlom mimo územia Európskej únie (zväčša schránkové firmy so sídlom v USA alebo tzv. daňových rajoch) a zároveň odvolá doterajšiu konateľa z funkcie bez toho, aby bol ustanovený ďalší konateľ spoločnosti. Nadobúdateľ obchodného podielu v spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. nebude reálne žiadnu podnikateľskú činnosť v mene spoločnosti vykonávať, neprevezme od prevodcu žiadnu účtovnú evidenciu a ani majetok tejto spoločnosti a v tom horšom prípade ponechá spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. svojmu osudu. Keďže obchodný podiel bol prevedený a konateľ odvolaný, pôvodný spoločník a konateľ sa už o spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. nezaujíma a žije v domnienke, že nakoľko už nie je konateľom, nemá voči veriteľom spoločnosti žiadne povinnosti. Avšak až do momentu, kým sa voči pôvodnému spoločníkovi nezačne trestné stíhanie za spáchanie trestného činu nekalej likvidácie podľa ust. § 251b Trestného zákona.
V zmysle ust. § 251b, ods. 1 Trestného zákona „Kto v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou vyhľadá alebo sprostredkuje inú osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať, na účel prevodu účasti na právnickej osobe na takúto osobu alebo na účel ustanovenia takejto osoby ako štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov.“
V zmysle ust. § 251b, ods. 2 Trestného zákona „Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto v úmysle zmariť riešenie ukončenia podnikania likvidáciou prevedie účasť na právnickej osobe na osobu, ktorá len prepožičiava svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť k prevzatiu práv a povinností, ktoré nemá skutočný záujem vykonávať.
Konanie pôvodného spoločníka tak bezpochyby naplnilo skutkovú podstatu trestného činu nekalej likvidácie, pretože táto osoba vykonala účelový prevod obchodného podielu spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. na inú osobu, ktorá nemala reálny záujem vykonávať práva spoločníka tejto spoločnosti, s úmyslom, aby tak zmarila likvidáciu tejto spoločnosti a znemožnila vysporiadanie jej záväzkov voči veriteľom.
Uvedený príklad je zjednodušujúci, v praxi je často trestná zodpovednosť vyvodzovaná voči viacerým páchateľom (viacero subjektov na strane spoločníkov a konateľov) a v súbehu s inými trestnými činmi (skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie a pod.). Aj skutkový priebeh uvedených trestných činov môže byť veľmi rozmanitý. Trestného činu sa dopustí aj ten, kto vyhľadá, sprostredkuje alebo použije nejakú osobu, zväčša v ťažkej sociálnej situácii alebo cudzieho štátneho príslušníka, aby sa táto osoba stala štatutárnym orgánom a spoločníkom v spoločnosti bez toho, aby túto spoločnosť ako konateľ reálne riadila a reálne vykonávala práva spoločníka spoločnosti.
Trestného činu nekalej likvidácie sa možno dopustiť nielen v súvislosti s úpadkom spoločnosti, ale v prípade spoločnosti, ktorá doposiaľ vykonávala podnikateľskú činnosť. Pôjde najmä o situácie, kedy v takejto spoločnosti začne daňová kontrola a zodpovedná osoba uvedomujúc si riziká z toho plynúce (neoprávnený nárok na vrátenie DPH, krátenie dane skresľovaním účtovnej evidencie a pod.) vykoná účelový prevod účasti v spoločnosti na iné osoby s úmyslom zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti za eventuálne následky.
Prepis problematickej firmy na takéto subjekty sa teda rozhodne neoplatí a okrem rizika vzniku trestnoprávnej zodpovednosti za nekalú likvidáciu je potrebné počítať aj z následnou zodpovednosťou podľa konkurzného práva, keďže problematická spoločnosť v konkurze skôr či neskôr aj tak skončí.
Vráťme sa však ešte k spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. Niektorí poskytovatelia služieb „likvidácie“ problematických spoločností sa vyhýbajú vzniku trestnej zodpovednosti tým, že spoločnosť po jej prevzatí vstúpi do likvidácie, pričom za likvidátora spoločník NEKALÝ PODNIK, s.r.o. ustanoví kľudne aj osoby uvedené vyššie. Spoločnosť ÚPADOK, s.r.o. by tak síce vstúpila do likvidácie, avšak takto ustanovený likvidátor nevykonáva žiadne úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti, ale spoločnosť je buď ponechaná v takomto stave, alebo je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Likvidátor, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. (avšak neprevzal od pôvodného spoločníka žiaden majetok ani účtovníctvo) tak ostáva po vyhlásení konkurzu pasívny a všetka zodpovednosť podľa príslušných ustanovení konkurzného a daňového práva je aj tak vyvodzovaná voči poslednému konateľovi spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. Celý „produkt likvidácie spoločnosti“ je tak vlastne klam, nakoľko pôvodný spoločník, ktorý žil v domnení vyriešenia problému, bude znášať zodpovednosť aj tak, ale v časovom odstupe. Ak by pôvodný spoločník a konateľ spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. riešil situáciu ihneď transparentne a nie nekalou likvidáciou, vyhol by sa trestnej zodpovednosti a minimalizoval by riziká spojené s úpadkom spoločnosti ÚPADOK, s.r.o. Aké to sú si priblížime v ďalších príspevkoch.
