V situácii, keď sa podnikanie dostáva do slepej uličky, sa mnohí podnikatelia rozhodnú „zlikvidovať“ svoju firmu. Je úplne pochopiteľné, že ak povedzme pracujete s drevom, predávate tovar v maloobchode alebo podnikáte v preprave, otázky ukončenia podnikania Vám nemusia byť úplne zrozumiteľné. Požiadavka na „zlikvidovanie firmy“ (laicky povedané) je tak síce oprávnená, avšak likvidácii spoločnosti (už v zmysle právnej realizácie tejto požiadavky) môže brániť závažná prekážka, a to úpadok spoločnosti. Čo úpadok spoločnosti je a ako zistiť, či je spoločnosť v úpadku?
Platobná neschopnosť
Najjednoduchšia odpoveď, ktorá bude zrejmá každému podnikateľovi, je, ak jednoducho nedokážem splácať svoje peňažné záväzky v lehote ich splatnosti. Táto, zrejme najčastejšie sa vyskytujúca situácia, donúti mnohých podnikateľov zamyslieť sa nad ďalším fungovaním svojho podniku a prijať rozhodnutie o ukončení podnikania. Na druhej strane, ani existencia záväzku alebo záväzkov po lehote splatnosti, ešte nemusí znamenať, že spoločnosť je v úpadku. Posúdenie platobnej neschopnosti bude závisieť najmä od počtu veriteľov, štruktúry záväzkov a ich splatnosti. Zákonná definícia platobnej neschopnosti podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je neschopnosť plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Spoločnosť tak môže mať síce viacerých veriteľov, avšak nebude mať záväzky po splatnosti viac ako 90 dní, alebo opačne, má síce záväzky po splatnosti viac ako 90 dní, ale všetky len voči jednému veriteľovi. Obdobne bude podstatné, či splatné záväzky sú povedzme voči daňovému úradu, z obchodného styku alebo voči spriazneným osobám (spoločníkom, štatutárom). Do úvahy je potrebné brať tiež medzeru krytia, ktorá zakladá predpoklad platobnej schopnosti. Všetky tieto elementy majú totiž podstatný vplyv na posúdenie existencie úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti (a možnej zodpovednosti z toho plynúcej) a teda prípustnosti ukončenia podnikania cestou likvidácie spoločnosti. Hoci sa môžu vyskytnúť aj špecifické situácie, vo väčšine prípadov, keď nie podnikateľ schopný splácať svoje splatné peňažné záväzky, bude však s najväčšou pravdepodobnosťou v úpadku, alebo minimálne mu úpadok z dôvodu platobnej neschopnosti bude hroziť.
Predĺženie
Zložitejšia situácia môže nastať v prípade predĺženia. Predĺženie je z hľadiska zákonnej definície stav, kedy má spoločnosť viac ako jedného veriteľa a zároveň hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku. Samotné ustanovenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii hovorí, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza predovšetkým z účtovníctva spoločnosti. Tu sa však dostávame na neistú pôdu. Ak vynecháme situáciu, že spoločnosť vôbec účtovníctvo neviedla, účtovné výstupy môžu mať vskutku rozličné podoby, a to aj napriek tomu, že účtovníctvo má poskytovať verný a pravdivý obraz o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. A pritom vôbec nemusí ísť o skresľovanie účtovných údajov. Situáciu si môžeme demonštrovať na jednoduchom prípade malej spoločnosti s jedným spoločníkom, ktorej predmetom podnikania je prevádzkovanie nákladnej cestnej dopravy s vozidlom nad 3,5 t. Ide v podstate o jednu osobu, ktorá využíva nákladný automobil na prepravu sypkým materiálov za odplatu. V situácii, kedy sa podnikanie nevyvíja podľa stanovených cieľov, je ekonomická situácia tejto spoločnosti podľa účtovných výstupov nasledovná: hnuteľný majetok (nákladné vozidlo) v účtovnej hodnote 12.000 €, pohľadávky v účtovnej hodnote 5.000 €, peniaze v pokladni vo výške 10.000 (z dôvodu, že ako podnikateľ v musí podľa Nariadenia č. 1071/2009 vedieť preukázať, že disponuje imaním a rezervami v hodnote aspoň 9.000 € (pri jednom vozidle), a teda že je schopný splácať svoje peňažné záväzky). Zároveň spoločnosť eviduje záväzky viacerých veriteľov v celkovej výške 20.000 €, ktoré však nie sú všetky ešte splatné a tie splatné nie sú po lehote splatnosti viac ako 90 dní. Podľa tohto zjednodušeného modelu účtovná hodnota majetku je vyššia ako výška jej záväzkov, a teda v účtovnej závierke bude vykazovať kladné vlastné imanie. Spoločnosť tak na prvý pohľad vyzerá bezproblémovo. Pri detailnejšom pohľade do vnútra spoločnosti však zistíme, že realita je odlišná. Trhová hodnota hnuteľného majetku (nákladného vozidla je rádovo nižšia (povedzme 6000 €), pohľadávky sú bezcenné (sú nedobytné alebo premlčané) a peniaze v pokladni prakticky neexistujú (len vo forme nároku na ich vrátenie zo strany konateľa). Po zreálnení stavu tak bude zrejmé, že hodnota záväzkov zrazu prevyšuje hodnotu jej (reálneho) majetku, a teda spoločnosť je už dlhšiu dobu predĺžená, nehovoriac o tom, že jej hrozí v dohľadnej dobe platobná schopnosť, nakoľko nemá krátkodobo likvidný majetok, ktorý by mohla okamžite použiť na úhradu splatných záväzkov .
Z uvedeného vyplýva, že kým podľa účtovnej závierky by táto spoločnosť bola vhodná na likvidáciu, po hlbšej analýze jednotlivých účtovných položiek je likvidácia vylúčená a zodpovednej osobe (konateľovi) vzniká povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predĺženia.
Môže však vzniknúť aj opačná situácia. Spoločnosť bude mať dostatok likvidného majetku, avšak bude vykazovať záporné vlastné imanie, a to z toho dôvodu, že väčšinu hodnoty jej záväzkov tvoria záväzky voči spriazneným osobám (voči spoločníkovi). Nakoľko sa tieto záväzky na účely predĺženia nezapočítavajú do sumy záväzkov (ide o tzv. podriadené pohľadávky), ak má spoločnosť dostatok likvidného majetku, aby uspokojila všetkých veriteľov v celom rozsahu, likvidácia spoločnosti prichádza do úvahy.
Posudzovanie týchto otázok v reálnom živote podniku je však omnoho zložitejšie, najmä pri dynamických podnikoch. Preto je žiaduce zveriť posúdenie správnych možností ukončenia podnikania na skúsených ľudí, ktorý budú vedieť identifikovať aj skryté úskalia a možné komplikácie.
